Metodologické východiská vo výskume spirituality a metaempirickej dimenzie literárnej skutočnosti

• Authors: Hajdučeková Ivica

Title variants

EN

Methodological Starting Points in the Research of Spirituality and the Meta-empirical Dimension of Literary Reality

PL

Metodologiczne podstawy w badaniu duchowości i metaempirycznego [metafizycznego, ponaddoświadczalnego] wymiaru rzeczywistości literackiej

• Languages of publication: SK

Abstracts

SK

Autorka v štúdii predstavuje metodologické východiská výskumu duchovnosti v umeleckom texte. Základným východiskom sú možnosti interdisciplinarity (filozofia, experimentálna psychológia, teológia, religionistika, lingvistika, literárna veda aj semiotika), ktorá smeruje k transdisciplinárnemu prieniku do stvárnenia metaempirickej dimenzie skutočnosti v semiotickej štruktúre. Bázové podnety autorka čerpá z výskumu Z. Plašienkovej, J. Komorovského, M. Stríženca, ale aj P. Libu, M. Milčáka a J. Sabola. Metodologicky zostavený súbor pojmov: duchovnosť – t/Transcendencia – religiozita a spiritualita – spiritualéma – „homo religiosus“ – sakrálno a profánno dopĺňa príkladmi analýzy a interpretácie konkrétnych básnických či prozaických textov predstaviteľov slovenskej literatúry 19. a 20. storočia (napr. Hviezdoslava [P. Országha], M. Kukučína, J. G. Tajovského, S. Cambela – Š. Kosorkina, E. B. Lukáča, I. Kraska, F. Švantnera aj M. Rúfusa). Obohatením, ktoré štúdia prináša, je návrh ďalšieho rozšírenia modality fenoménu duchovnej zrelosti v skúmaní lyrického či epického subjektu v umeleckej poézii a próze o pojmy „homo spiritualis“ a „homo spiritus / homo Spiritus“. Tie umožňujú, popri pojme J. Komorovského „homo religiosus“, diferencovane vystihnúť mieru umeleckého stvárnenia duchovnej zrelosti, podmienenej sebapresahovaním, t.j. autotranscendenciou. Roztvárajú sa tak možnosti sledovať umelecké stvárnenie procesu spiritualizácie, a to v teocentrickom, kristocentrickom či až mystickom ukotvení života v jednote s Duchom svätým. Jej výsledkom je nielen vyšší stupeň integrity postavy ako duchovnej bytosti, ale aj estetické rozvinutie metaempirickej dimenzie literárnej skutočnosti ako umelecky stvárnenej numinozity v obraze života. V rámci semiotickej štruktúry umeleckého textu tak duchovný rozmer preniká v osobitej podobe tzv. diafánie aj do kategórie času (chronos – kairos) a priestoru (tzv. genius loci). Prínosom štúdie je pojmový aparát, ktorý do metodológie výskumu umeleckého textu prináša možnosť diferencovane skúmať mieru spiritualizácie v tvarovaní epického či lyrického subjektu a literárnej skutočnosti. Autorka predstavuje metodologické východiská výskumu duchovnosti v umeleckom texte. Základným východiskom sú možnosti interdisciplinarity, ktorá smeruje k transdisciplinárnemu prieniku do stvárnenia metaempirickej dimenzie v semiotickej štruktúre. Obohatením je návrh ďalšieho rozšírenia modality fenoménu duchovnej zrelosti pri skúmaní lyrického či epického subjektu v umeleckej poézii a próze.

EN

The author presents methodological starting points of the research on spirituality in the literary text. The basic one is the potential of an interdisciplinary approach (philosophy, experimental psychology, theology, religious studies, linguistics, literary scholarship, and semiotics) heading towards the transdisciplinary penetration into the depiction of meta-empirical dimension in the semiotic structure. Basic impulses are drawn from the research of Z. Plašienková, J. Komorovský, M. Stríženec, and also P. Liba, M. Milčák and J. Sabol. The author methodologically forms a set of concepts: transcendence / Transcendence – religiosity and spirituality – spiritualeme – „homo religiousus“ – sacral and profane nature, adding examples of an analysis and interpretation of particular poetic or prosaic texts of the Slovak literature of 19th and 20th century (Hviezdoslav [P. Országh], M. Kukučín, J. G. Tajovský, S. Cambel – Š. Kosorkin, E. B. Lukáč, I. Krasko, F. Švantner and M. Rúfus). The study proposes to further extend the modality of the phenomenon of the spiritual maturity in the research of the lyrical or epic subject in poetry and prose by means of introducing the concepts „homo spiritualis“ and „homo „spiritus / homo Spiritus“. Along with J. Komorovský’s concept “homo religiosus“, they make it possible to estimate the degree of the artistic depiction of spiritual maturity determined by autotranscendence. This gives us new possibilities to observe the artistic depiction of the process of spiritualisation, that is in theocentric, Christocentric or even mystical anchoring of the life in 78 unity with the Holy Spirit. Its outcome is not only the higher degree of the integrity of the character as a spiritual being, but also the aesthetic development of the meta-empirical dimension of literary reality as an artistically rendered numinosity in the picture of life. Thus, within the semiotic structure of an artistic text, the spiritual dimension penetrates the category of time (chronos vs. kairos) and space (genius loci) in a special form of diaphany. The main contribution of the study is the introduction of such conceptual apparatus into the methodology of the study of an artistic text that makes it possible to explore differently the degree of spiritualisation in modelling the epic or lyrical subject and literary reality. The author presents methodological starting points of the research of spirituality in literary texts. The basic one is the potential of interdisciplinary approach heading towards transdisciplinary penetration into the rendering of meta-empirical dimension in the semiotic structure. She proposes to further extend the modality of phenomenon of the spiritual maturity in the research into the lyrical or epic subject in poetry and prose.

PL

Autorka w studium przedstawia metodologiczne podstawy badań nad duchowością w tekście artystycznym (literackim). Punktem wyjścia jest możliwość interdyscyplinarności [ujęcia interdyscyplinarnego] (filozofia, psychologia eksperymentalna, teologia, religioznawstwo, językoznawstwo, literaturoznawstwo oraz semiotyka), która ukierunkowuje do transdyscyplinarnego (ponaddziedzinowego) wniknięcia [penetrowania] w tworzenie (proces stwarzania) metaempirycznego (metafizycznego, ponad-doświadczalnego) wymiaru rzeczywistości w strukturze semiotycznej. Bazowe inspiracje [impulsy] autorka czerpie z badań Z. Plašienkovej, J. Komorovskiego, M. Stríženca, ale także P. Liby, M. Milčáka i J. Sabola. Metodologicznie skompilowany [ukształtowany] zestaw [wybór] pojęć (terminów, kategorii): ‘duchowność‘ – ‘transcendencja‘ / ‘Transcendencja‘ – ‘religijność‘ i ‘spirytualność‘ (‘duchowość‘, ‘mistyczność‘) – ‘spirytualne‘ (‘duchowe‘, ‘mistyczne‘) – „homo religiosus“ – sacrum i profanum dopełnia przykładami analizy oraz interpretacji konkretnych, poetyckich lub prozatorskich tekstów przedstawicieli literatury słowackiej 19. i 20. stulecia (na przykład: Hviezdoslava [P. Országha], M. Kukučína, J. G. Tajovskiego, S. Cambela – Š. Kosorkina, E. B. Lukáča, I. Kraska, F. Švantnera oraz M. Rúfusa). Dodatkową wartością, którą to studium wnosi, jest propozycja dalszego rozszerzenia modalności (modelu) zjawiska (fenomenu) duchowej dojrzałości w zrozumieniu (badaniu) podmiotu lirycznego lub epickiego w artystycznej [artystowskiej, wysokoliterackiej, wysokoartystycznej] poezji i prozie o ujęcie (koncepcję) „homo spiritualis“ i „homo spiritualis / homo Spiritus“. Pozwalają one [kategorie], poprzez ujęcie J. Komorovskiego „homo religiosus“, w sposób zróżniowany oceniać (przybliżać, prezentować) stopień [miarę] artystycznego wcielenia [tworzenia / stwarzania / urzeczywistniania / odmalowania / przedstawienia, artystycznej realizacji / ekspresji] duchowej dojrzałości, uwarunkowanej przez przekraczanie samego siebie, t.j. przez autotranscendencję. Otwierają się więc nowe możliwości śledzenia [obserwowania] artystycznego wcielania [tworzenia / stwarzania / urzeczywistniania / odmalowania / przedstawienia, realizowania / wyrażania] procesu spirytualizacji [procesu uduchowienia (artystów i ich dzieł)], zarówno w teocentrycznym, chrystocentrycznym, jak i 79 nawet w mistycznym zakotwiczeniu [zaczepieniu, zakorzenieniu] życia w jedności z Duchem Świętym. Jej efektem jest nie tylko wyższy stopieň integralności postawy [charakteru, osobowości] jako istoty duchowej [jestestwa duchowego], ale także estetyczne rozwinięcie metaempirycznego [metafizycznego, ponad-doświadczalnego] wymiaru rzeczywistości literackiej jako artystycznie stworzonego [wypowiedzianego, zinterpretowanego, przetłumaczonego, przełożonego, okazanego] numinosum w obrazie życia. Przeto, w ramach semiotycznej struktury tekstu artystycznego (literackiego) ów duchowy wymiar przenika [prześwituje] w osobistej podobiźnie [specjalnej formie] tzw. diafanii, także do kategorii czasu [liniowego, historycznego, profanicznego oraz kolistego, cyklicznego, sakralnego, świętego] (chronos – kairos) oraz przestrzeni (tzw. genius loci). Wkładem, jaki wnosi to studium, jest wprowadzenie aparatu kategorialnego [aparatu pojęciowego, koncepcyjnego], który do metodologii badań tekstu artystycznego [literackiego] wnosi możliwość zróżnicowanego zrozumienia [badania, eksplorowania] stopnia [miary] spirytualizacji [uduchowienia] w modelowaniu [formowaniu, kształtowaniu, tworzeniu, stwarzaniu] podmiotu [przedmiotu, tematu] lirycznego lub epickiego oraz rzeczywistości literackiej. [polski przekład: Marek Mariusz Tytko]

Keywords

SK

slovenská literatúra; metodológia; spiritualita a religiozita; t/Transcendencia; spiritualéma; homo religiosus; homo spiritualis; homo spiritus; sakrálno – profánno

EN

Slovak Literature; methodological; spirituality and religiosity; t/Transcendency; spiritualeme; homo religiosus; homo spiritualis; homo spiritus; sacral and profane; sacred and profane

PL

Literatura słowacka; metodologia; duchowość i religijność; transcendencja / Transcendencja; duchowe (spirutualne, mistyczne); homo religiosus; homo spiritualis; homo spiritus; sacrum – profanum

• Publisher: Fundacja Naukowa Katolików “Eschaton”
• Journal: Religious and Sacred Poetry: An International Quarterly of Religion, Culture and Education
• Year: 2013
• Issue: 4(4)
• Pages: 59-82

Dates

issued

2013-10-01-2013-12-31

Contributors

author

Hajdučeková Ivica

• Pavol Jozef Safarik University in Kosice in Slovakia

References

• Bibliography / Literatúra / Bibliografia: The Primary Bibliographical Sources / Pramene (primárne informačné pramene): Dar. Bibliofília Radvanského veršobrania, celoslovenského stretnutia autorov-evanjelikov, edit. Slavomíra Očenášová-Štrbová, Univerzita Mateja Bela, Ústav vedy a výskumu, Banská Bystrica 2008. Gáfrik M., Koniec lásky. Antológia prózy zo slovenskej moderny, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2007. Hviezdoslav [Országh P.], Sonety, [w:] Hviezdoslav, Dielo I., S. Šmatlák (red.), Slovenský Tatran, Bratislava 1996, s. 337-350. Hviezdoslav [Országh P.], Dielo I., S. Šmatlák (red.), Slovenský Tatran, Bratislava 1996. Kosorkin Š., Zlomená duša, [w:] M. Gáfrik, Koniec lásky. Antológia prózy zo slovenskej moderny, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2007, s. 196-198. Krasko I., Nox et solitudo, Verše, Tatran, Bratislava 1975, ss. 84. Kukučín M., Syn výtečníka 1., Zlatý fond denníka SME r. 2009, http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1009/Kukucin_Syn-vytecnika-1 [dostęp: 30.06.2010]. Kukučín M., Keď báčik z Chochoľova umrie, Zlatý fond denníka SME r. 2010, http://zlatyfond.sme.sk/dielo/185/Kukucin_Ked-bacik-z-Chocholova-umrie [dostęp: 21.06.2013]. Lukáč E. B., Sokratov pohár, Slovenský spisovateľ, Bratislava 1989, ss. 200. Rúfus M., Báseň o dare, [w:] Dar. Bibliofília Radvanského veršobrania, celoslovenského stretnutia autorov-evanjelikov, edit. Slavomíra Očenášová-Štrbová, Univerzita Mateja Bela, Ústav vedy a výskumu, Banská Bystrica 2008, s. 60. Švantner F., Dáma. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1998. Švantner F., Kňaz. [w:] Dáma, Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1998, s. 109-148. Švantner F., Novely, vol. I, Zlatý fond slovenskej literatúry, Tatran, Bratislava 1979. Švantner F., Prízraky, [w:] Novely, vol. I, Zlatý fond slovenskej literatúry, Tatran, Bratislava 1979, s. 150-172. Tajovský Gregor J., „Hlucháň“, [w:] Horký chlieb a iné poviedky, Mladé letá, Bratislava 1960, s. 168-181. The Secondary Bibliographical Sources / Literatúra (Sekundárne informačné pramene): Biedermann H., Lexikón symbolov, Obzor, Bratislava 1992, ss. 375. Duchovný rozmer osobnosti: Interdisciplinárny prístup, M. Stríženec (ed.), Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava 1997. František Švantner. Život a dielo, J. Kuzmíková (ed.), Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava 2012, ss. 200. Hajdučeková I., Sémanticko-semiotické využitie akustického fenoménu v novele F. Švantnera Prízraky, „Slovenský jazyk a literatúra v škole“, roč. 54: 2007/2008, nr 9-10, s. 285-294. Hajdučeková I., Evolučno-kreatívny prechod od fikcie k mýtu (F. Švantner: Prízraky), [w:] Výraz a význam v jazyku, D. Slančová (ved. red.) a J. Zimmermann (ved. red.), Filozofická fakulta PU v Prešove, Prešov 2008, s. 75-86. Hajdučeková I., Filozofia kresťanského kríža v básnickom cykle P. O. Hviezdoslava Sonety, „Slovenské pohľady na literatúru umenie a život“, roč. IV (4) + 127: 2011, nr 12, s. 79-83. Hajdučeková I., Princíp "dvoch ciest" v románovom torze M. Kukučína Syn výtečníka, „Zrkadlenie – Zrcadlení“, česko-slovenská revue, roč. VIII (8): 2011, nr 4, s. 130-135. Hajdučeková I., Kompozičné osobitosti christianizovaného mýtu v novele Františka Švantnera Kňaz, [w:] František Švantner. Život a dielo, J. Kuzmíková (ed.), Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava 2012, s. 78-93. Heriban J., Príručný lexikón biblických vied, 3. opravené a doplnené vyd., Vydavateľstvo Don Bosco, Bratislava 1998. Komorovský J., Psychologický typ „homo religiosus“, [w:] Duchovný rozmer osobnosti: Interdisciplinárny prístup, M. Stríženec (ed.), Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava 1997, s. 15-21. Liba P., Dostredivé priestory literatúry, Vysoká škola pedagogická v Nitre, Nitra 1995. Miko F., Od epiky k lyrike. Štylistické prierezy literatúrou, Tatran, Bratislava 1973. Milčák M., Mýtus a báseň (7 úvah o poézii), Modrý Peter, Levoča 2010. Milčák M., O spiritualite básnického textu, [w:] idem, Mýtus a báseň (7 úvah o poézii), Modrý Peter, Levoča 2010, s. 34-46. O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov, J. Doruľa (ed.), Slavistický kabinet SAV, Bratislava 1997. Palenčár M., Religiozita a spiritualita, „Studia Sieradzana“, r. 2012, nr 2, s. 54-62, ISSN 2299-2928 [online], www.studiasieradzana.pl/artykuly/2/54_62_palenciar.pdf [dostęp: 16.06.2013]. Plašienková Z., Duchovnosť človeka v kontexte filozofických reflexií [w:] Duchovný rozmer osobnosti: Interdisciplinárny prístup, M. Stríženec (ed.), Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava 1997, s. 1-14. Plašienková Z., Na ceste s Teilhardom de Chardin, Dobrá kniha, Trnava 2004, ss. 215. Rakús S., Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou, Modrý Peter, Levoča 1993, ss. 119. Rakús S., Medzi látkou a témou, Modrý Peter, Levoča 2011, ss. 93. Ruščák F., Sabol J., Sabolová O., Interpretačné variácie umeleckého textu, Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, Prešov 2005. Sabol J., Z problematiky znakovosti biblického textu, [w:] O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov, J. Doruľa (ed.), Slavistický kabinet SAV, Bratislava 1997, s. 123-134. Sabol J., Lingvisticko-semiotické pohľady na biblické texty, [w:] Studia Academica Slovaca. 31, Prednášky 38.letnej školy slovenského jazyka a kultúry, J. Mlacek (red.), Stimul, Bratislava 2002, s. 198-207. Sabol J., Sabolová O., Sersenová J., Spiritualéma, „Verbum“, roč. XXI (21): 2010, nr 1, s. 92-97. Sabolová O., Lyrická a poetická hovorovosť Švantnerovej prózy, [w:] Ruščák F., Sabol J., Sabolová O., Interpretačné variácie umeleckého textu, Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, Prešov 2005, s. 276-296. Slovník spirituality, Zost. S. de Fiores a T. Goffi, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1999, ss. 1295. Stríženec M., Spiritualita a jej zisťovanie, „Človek a spoločnosť (internetový časopis pre pôvodné, teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied)“ [online], r. 8: 2005, nr 1, Spoločenský ústav SAV, Košice, http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2005/strizenec.html [dostęp: 12.03.2012]. Studia Academica Slovaca. 31, Prednášky 38. letnej školy slovenského jazyka a kultúry, J. Mlacek (red.), Stimul, Bratislava 2002. Števček J., Odhalenia Nevesty hôľ, (Otázky naturizmu), „Literika“, r. 1: 1996, nr 3-4, s. 17-23. Teilhard de Chardin P., Božské prostredie. Esej o vnútornom živote, Dobrá kniha, Trnava 1996. Všetička F., Stavba prózy, Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc 1992, ss. 152. Výraz a význam v jazyku, D. Slančová (ved. red.) a J. Zimmermann (ved. red.), Filozofická fakulta PU v Prešove, Prešov 2008.

Identifiers

ISSN

2299-9922