Results found: 2

Search results

Sort By:

Limit search:

Konfirmačná faktorová analýza slovenskej verzie dotazníka MBI-HSS pre pomáhajúce profesie

100%

Ráczová B., Köverová M.

Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

2020

vol. 64

issue 3

272-287

Objectives. The aim of the study was to verify the factor structure of the Slovak version of MBI-HSS, one of the best-known tools for measuring burnout syndrome (Maslach, Leiter, 2017), on a sample of helping professionals. In line with the theoretical background and research results, five models were tested: a 3-factor model (emotional exhaustion - EE, depersonalization - DEP and reduced personal accomplishment - PA-r), a 2-factor model (EE and DEP) and three 1-factor models (EE, DEP and PA-r as separate, uncorrelated constructs). Method. The research was conducted on two samples of helping professionals (N1 = 454 and N2 = 387) who completed MBI-HSS. A confirmatory factor analysis (method of maximum likelihood) was implemented in IBM SPSS Statistics 25, Amos 25 and Jamovi 0.8.1.13 to test the data. Results. The analyses provided the best empirical support for three 1-factor models of EE, DEP and PA-r as independent constructs in both research samples. The internal consistency estimates (McDonald’s ω) of those three factors were satisfactory. The results showed that the MBIHSS questionnaire is a reliable and valid tool for measuring EE, DEP and PA-r as separate aspects of the burnout syndrome in the population of helping professionals in the Slovak settings. Study limitation. The tool was self-assessing. Test-retest reliability was not examined, neither were the relationships between EE, DEP and PA-r to related constructs. These limits provide some recommendations for further research.

Ciele. Zámerom výskumu bolo overiť faktorovú štruktúru slovenského prekladu jedného z najznámejších nástrojov na zisťovanie aspektov syndrómu vyhorenia (Maslach, Leiter, 2017) – dotazníka MBI-HSS – na súbore pomáhajúcich profesionálov. V súlade s teoretickými východiskami a výsledkami výskumov bolo overovaných päť modelov: 3-faktorový (emocionálne vyčerpanie – EE, depersonalizácia – DEP a znížená spokojnosť s pracovným výkonom – PA-r), 2-faktorový (EE a DEP) a tri 1-faktorové modely (EE, DEP a PA-r ako samostatné, nezávislé konštrukty). Metóda. Výskum prebiehal na dvoch súboroch pomáhajúcich profesionálov (N1= 454 a N2= 387), ktorí vypĺňali MBI-HSS. Bola realizovaná konfirmačná faktorová analýza (CFA; metóda maximum likelihood) v programe IBM SPSS Statistics 25, Amos 25 a Jamovi 0.8.1.13. Výsledky. Výsledky CFA na oboch súboroch podporili 1-faktorové modely, ktoré testovali EE, DEP a PA-r ako nezávislé, samostatné konštrukty. Všetky tri faktory vykazovali zároveň uspokojivé odhady vnútornej konzistencie (McDonaldova ω). Na základe analýz možno konštatovať, že dotazník MBI-HSS je reliabilný a validný nástroj na meranie jednotlivých aspektov syndrómu vyhorenia v populácii pomáhajúcich profesionálov v slovenskom prostredí. Limity. Nástroj mal sebaposudzovací charakter. V rámci výskumu nebola overovaná test-retestová reliabilita a konštruktová validita ani vzťahy faktorov vyhorenia s príbuznými konštruktmi, čo je zároveň perspektívou pre ďalší výskum.

Starostlivosť o seba ako prediktor negatívnych a pozitívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií

51%

Mesárošová M., Lovaš L., Ráczová B., Köverová M., Hricová M., Lovašová S., Nezkusilová J., Lichner V., Halachová M.

Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

2018

vol. 62

issue 5

447-461

Self care in helping professions is a prerequisite for maintaining an effective ability to help clients. Objectives of study: The study aimed to reveal the predictive power of self-care for predicting the consequences of the practicing of helping professions. Sample and setting. The participants of the study were helping professionals working with clients in social service institutions in all eight regions in Slovakia (N = 745,89 % female). Social workers, psychologists, therapists, nurses, and educators working in the social service institutions were represented in a sample. Hypotheses. Authors assumed that self-care would be a significant predictor of experience of positive consequences of helping clients (work satisfaction, compassion satisfaction, personal accomplishment) and negative consequences (burnout, perceived stress, and secondary traumatic stress). Methods. performed Self-Care Questionnaire, Perceived Stress Scale, Mashlach's Burnout Questionnaire, Job Satisfaction Survey, and Professional Wuality of Life Scale were used for assessment main study variables. Statistical analysis was performed by means of Spearman correlations, Kruskal-Wallis ANOVA, and Man-Whithey U-test. The model was tested by structural equation modeling. Results. The model predicting the negative and positive consequences of the practicing the helping professions was confirmed by structural equations modeling. Performed self-care has been confirmed as significant predictor of the consequences of the practicing the helping profession. The performed self-care predicted significantly positively the level of compassion satisfaction, job satisfaction, and personal accomplishment, as well as significantly negatively the burnout, perceived stress, and secondary traumatic stress. Study limitations. A nonproportional composition of sample regarding the gender, profesions, and education, and the cros-sectional design of the study.

Cíele štúdie: Cieľom štúdie bolo odhaliť prediktívnu silu starostlivosti o seba pri predpovedaní dôsledkov praktizovania pomáhajúcich profesií. Vzorka prostredie: Vo výskumenj štúdii boli zahrnutí pomáhajúci odborníci (sociálni pracovníci, psychológovia, terapeuti, zdravotné setry a pedagógovia) pracujúci s klientmi v inštitúciách sociálnych služieb vo všetkých ôsmich regiónoch Slovenska (N = 745,89 % žien). Hypotézy: Autori predpokladali, že starostlivosť o seba bude významným prediktorom pozitívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií (pracovná spokojnosť, zadosťučinenie z pomáhania, spokojnosť s osobným a pracovným výkonom a kompetenciami) a negatívnych dôsledkov (vyhoreni, vnímaný stres a sekundárny traumatický stres). Metódy: Dotazník vykonávanej starostlivosti o seba, Škála vnímaného stresu, Dotazník vyhorenia, Dotazník pracovnej spokojnosti a Škála prefesijnej kvality života boli použité na posúdenie hlavných študovaných premenných. Štatistická analýza: Bola realizovaná pomocou Spearmanových korelácií, Kruskal-Wallisovou ANOVOU a Man-Whitneyho U-testom. Model bol testovaný pomocou štrukturálnych rovníc. Výsledky: Modely predpovedajúce negatívne a pozitívne dôsledky praktizovania pomáhajúcich profesií boli potvrdené pomocou štrukturálnych rovníc. Vykonávaná starostlivosť o seba predikovala signifikantne pozitívne úroveň zadosťučinenia z pomáhania, pracovnú spkojnosť a spokojnosť s osobným výkonom a kompetenciami, ako aj významne negatívne vyhorenie, vnímaný stres a sekundárny traumatický stres. Obmedzenia štúdie: Obmedzením bolo neproporcionálne zloženie vzorky z hľadiska pohlavia, profesií a prierezový projekt štúdie.

Refine search results

2 Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

2 Köverová M.

2 Ráczová B.

1 Halachová M.

1 Hricová M.

1 Lichner V.

1 Lovaš L.

1 Lovašová S.

1 Mesárošová M.

1 Nezkusilová J.

1 2020

1 2018

Search results

Konfirmačná faktorová analýza slovenskej verzie dotazníka MBI-HSS pre pomáhajúce profesie

Starostlivosť o seba ako prediktor negatívnych a pozitívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií