Full-text resources of CEJSH and other databases are now available in the new Library of Science.
Visit https://bibliotekanauki.pl

Results found: 4

first rewind previous Page / 1 next fast forward last

Search results

Search:
in the keywords:  burn-out syndrome
help Sort By:

help Limit search:
first rewind previous Page / 1 next fast forward last
1
Publication available in full text mode
Content available

Wypalenie zawodowe w pracy nauczyciela przedszkola

100%
Fijałkowska-Mroczek A.
Społeczeństwo i Edukacja. Międzynarodowe Studia Humanistyczne
|
2017
|
issue 1(24)
29-37
EN
The article contains the definition of professional burn-out and introduces it levels. In the paper, there are presented pilot research results conducted among the pre-school teachers in Poland and Slovakia. Research results were analysed through a comparative analysis. In the paper there are identified the levels of the professional burn-out of the examined teachers, namely: emotional exhaustion, deperson- alization, and the decreasing of the personal success satisfaction.
2
Publication available in full text mode
Content available

Wypalenie zawodowe – następstwo stresu zawodowego

100%
Kaczmarek A.
Nowoczesne Systemy Zarządzania
|
2019
|
vol. 14
|
issue 1
65-77
EN
Constantly exposing individuals to high levels of stress can have a lot of health consequences. This is mainly caused by an individual not being correctly prepared, or due to the lack of appropriate support or skills required, in order to cope with requests or demands. This leads to growing problems not being solved soon enough, and the person ends up in a state of high emotional tension. All internal bodily systems become exhausted, which can result in illness and diseases. Due to problems coping with difficult or new tasks at work, self-esteem is lowered, which can adversely affect both the employee and the employer, which in turn affects the entire workplace. For that reason, the aim of this article is to communicate the research results of the professional burnout phenomenon, based on the analysis of selected literature concerning the subject.
PL
Narażenie ludzi na utrzymujący się wysoki poziom stresu może wywoływać wiele konsekwencji zdrowotnych. Spowodowane jest to przede wszystkim tym, że człowiek nie jest przygotowany lub nie ma odpowiedniego wsparcia czy umiejętności do radzenia sobie z postawionymi przed nim wymaganiami. Prowadzi to do tego, że narastające problemy nie zostają na czas rozwiązane, a człowiek znajduje się w stanie wysokiego napięcia emocjonalnego. Następuje pobudzenie całego układu wewnętrznego jego organizmu, co powodować może wystąpienie wielu chorób. Ze względu na problemy z radzeniem sobie z trudnymi lub nowymi zadaniami w pracy obniża się poczucie własnej wartości, co niekorzystnie może wpływać zarówno na pracownika, jak i na pracodawcę, a co z kolei odbija się na całej organizacji. Stąd też celem niniejszego artykułu jest prezentacja wyników badań dotyczących zjawiska wypalenia zawodowego opartych na analizie wybranej literatury przedmiotu.
3
Content available remote

Starostlivosť o seba ako prediktor negatívnych a pozitívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií

84%
Mesárošová M., Lovaš L., Ráczová B., Köverová M., Hricová M., Lovašová S., Nezkusilová J., Lichner V., Halachová M.
Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)
|
2018
|
vol. 62
|
issue 5
447-461
EN
Self care in helping professions is a prerequisite for maintaining an effective ability to help clients. Objectives of study: The study aimed to reveal the predictive power of self-care for predicting the consequences of the practicing of helping professions. Sample and setting. The participants of the study were helping professionals working with clients in social service institutions in all eight regions in Slovakia (N = 745,89 % female). Social workers, psychologists, therapists, nurses, and educators working in the social service institutions were represented in a sample. Hypotheses. Authors assumed that self-care would be a significant predictor of experience of positive consequences of helping clients (work satisfaction, compassion satisfaction, personal accomplishment) and negative consequences (burnout, perceived stress, and secondary traumatic stress). Methods. performed Self-Care Questionnaire, Perceived Stress Scale, Mashlach's Burnout Questionnaire, Job Satisfaction Survey, and Professional Wuality of Life Scale were used for assessment main study variables. Statistical analysis was performed by means of Spearman correlations, Kruskal-Wallis ANOVA, and Man-Whithey U-test. The model was tested by structural equation modeling. Results. The model predicting the negative and positive consequences of the practicing the helping professions was confirmed by structural equations modeling. Performed self-care has been confirmed as significant predictor of the consequences of the practicing the helping profession. The performed self-care predicted significantly positively the level of compassion satisfaction, job satisfaction, and personal accomplishment, as well as significantly negatively the burnout, perceived stress, and secondary traumatic stress. Study limitations. A nonproportional composition of sample regarding the gender, profesions, and education, and the cros-sectional design of the study.
SK
Cíele štúdie: Cieľom štúdie bolo odhaliť prediktívnu silu starostlivosti o seba pri predpovedaní dôsledkov praktizovania pomáhajúcich profesií. Vzorka prostredie: Vo výskumenj štúdii boli zahrnutí pomáhajúci odborníci (sociálni pracovníci, psychológovia, terapeuti, zdravotné setry a pedagógovia) pracujúci s klientmi v inštitúciách sociálnych služieb vo všetkých ôsmich regiónoch Slovenska (N = 745,89 % žien). Hypotézy: Autori predpokladali, že starostlivosť o seba bude významným prediktorom pozitívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií (pracovná spokojnosť, zadosťučinenie z pomáhania, spokojnosť s osobným a pracovným výkonom a kompetenciami) a negatívnych dôsledkov (vyhoreni, vnímaný stres a sekundárny traumatický stres). Metódy: Dotazník vykonávanej starostlivosti o seba, Škála vnímaného stresu, Dotazník vyhorenia, Dotazník pracovnej spokojnosti a Škála prefesijnej kvality života boli použité na posúdenie hlavných študovaných premenných. Štatistická analýza: Bola realizovaná pomocou Spearmanových korelácií, Kruskal-Wallisovou ANOVOU a Man-Whitneyho U-testom. Model bol testovaný pomocou štrukturálnych rovníc. Výsledky: Modely predpovedajúce negatívne a pozitívne dôsledky praktizovania pomáhajúcich profesií boli potvrdené pomocou štrukturálnych rovníc. Vykonávaná starostlivosť o seba predikovala signifikantne pozitívne úroveň zadosťučinenia z pomáhania, pracovnú spkojnosť a spokojnosť s osobným výkonom a kompetenciami, ako aj významne negatívne vyhorenie, vnímaný stres a sekundárny traumatický stres. Obmedzenia štúdie: Obmedzením bolo neproporcionálne zloženie vzorky z hľadiska pohlavia, profesií a prierezový projekt štúdie.
4
Content available remote

Supervize jako jedna z možností prevence a ovlivnění syndromu vyhoření ve zdravotnictví

67%
Janíková E., Bužgová R.
Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)
|
2017
|
vol. 61
|
issue 4
363-378
EN
The objective of the review is to discuss research papers related to supervision as one of the possibilities of prevention and affection of burnout syndrome among health care workers. The selection included studies examining supervision in relation to burnout syndrome. For the review were used electronic databases EbscoHost, Scopus, Medline, Cinahl with full text and OvidSP. The criterion for the search was the publishing between years 1995 and 2015, the availability of full text in Czech or English language and the link to the research question. There were found 350 studies in total. For the final processing were used 28 studies which fullfiled chosen criteria. According to the analysis of the studies and sources, there is some influence of clinical supervision on different aspects of burnout syndrome and also on factors associated with job satisfaction, interpersonal relationship and selfawareness/ self-improvement. The most important factor is the personality of the supervisor and the interval of provided clinical supervision during the evaluation process. According to this study and available theoretical resources, there is the impact of clinical supervision on health care workers. There is an association between burnout syndrome (particularly depersonalization and emotional exhaustion) and the participation in the clinical supervision. Apart from burnout syndrome, there is some influence on job satisfaction and quality of provided care. The factors which affect the influence of clinical supervision are the personality of the supervisor and duration of clinical supervision. As for barriers to implement the clinical supervision to practice, it was identified e.g., the disorganisation, work on shifts, lack of guidelines and limited financial sources. Although there are some barriers of implementation of clinical supervision to clinical practice, the authors stress the fact that the clinical su
CS
Cílem práce je diskutovat nalezené výzkumné studie týkající se supervize jako jedné z možností prevence a ovlivnění syndromu vyhoření u pracovníků ve zdravotnictví. Do výběru byly zařazeny studie zkoumající supervizi ve vztahu k syndromu vyhoření. Pro získání dat byly použity elektronické databáze EbscoHost, Scopus, Medline, Cinahl with full text a OvidSP. Kritériem pro vyhledávání bylo publikování v rozmezí let 1995 a 2015, dostupnost plného textu v českém nebo anglickém jazyce a souvislost s výzkumnou otázkou. Celkem bylo nalezeno 350 studií. Pro konečné zpracování bylo použito 28 nalezených dokumentů, které splňovaly zadaná kritéria. Z analýzy dohledaných studií je patrný vliv supervize na jednotlivé aspekty syndromu vyhoření a dále také na faktory související s pracovní spokojeností, mezilidskými vztahy a seberozvojem osobnosti. Jako stěžejní se při hodnocení poskytovaných supervizí jeví osobnost supervizora a interval poskytovaných supervizí. Na základě studia uvedených zdrojů můžeme uvést význam absolvovaných supervizí pro pracovníky ve zdravotnictví. Byla prokázána souvislost mezi syndromem vyhoření (zejm. částí depersonalizace a emocionální vyčerpání) a účastí na supervizních setkáních. Kromě syndromu vyhoření byl prokázán vliv supervize na pracovní spokojenost a kvalitu poskytované péče. Faktory, které vliv supervize mohou ovlivnit, jsou zejména osobnost supervizora a délka trvání supervize. Jako bariéry pro zavádění supervize do praxe byly identifikovány např. směnnost, neorganizovanost, neexistence jednotných předpisů a omezené finanční zdroje. Přesto je třeba zdůraznit význam supervize jako preventivního faktoru zamezujícímu syndromu vyhoření u pracovníků ve zdravotnictví.
first rewind previous Page / 1 next fast forward last
JavaScript is turned off in your web browser. Turn it on to take full advantage of this site, then refresh the page.