Full-text resources of CEJSH and other databases are now available in the new Library of Science.
Visit https://bibliotekanauki.pl

Results found: 2

first rewind previous Page / 1 next fast forward last

Search results

Search:
in the keywords:  suverenita
help Sort By:

help Limit search:
first rewind previous Page / 1 next fast forward last
EN
The Czech Constitutional Court has dealt with the concept of sovereignty in several decisions. Its use of this concept is rather inconsistent and is lacking solid theoretical foundations. It oscillates between the interpretation of sovereignty as divisible state power or aggregate of state competences within the constituted legal order and sovereignty as indivisible, constituent power beyond of the constitution. While in the decision on the illegality of communist regime, the Court distinguished between extraconstitutional sovereignty and competences within the legal order, it confused both levels in following decisions, which has lead to inconsistent conclusions. On one side, the Court questioned the concept of “full” sovereignty of state, using the concept of “shared sovereignty”, on the other side, it used the very same notion for material limitations of the transfers of powers to a supranational body. The content of these limits is nevertheless based rather on the concept of (constituted) material core of the constitution than on the principle of sovereignty.My conclusion is that the Court should use the notion of sovereignty rather rarely as an argument, taking into account, that it can play the role of the guardian of constitution but not guardian of sovereignty in the sense of symbolic, extraconstitutional power.
CS
Ústavní soud ČR se problematikou suverenity zaobíral od svého vzniku již v několika nálezech. S pojmem suverenity v nich však nakládá nekonzistentně a bez hlubších teoretických fundamentů. Osciluje přitom mezi chápáním suverenity jako dělitelné státní moci či agregátu kompetencí státu v rámci ustaveného řádu a jako nedělitelné, konstitutivní moci stojící mimo rámec ústavy. Zatímco ještě v nálezu o protiprávnosti komunistického režimu jednoznačně rozlišil mezi suverenitou coby základem konstituující moci a pravomocemi existujícími v rámci konstituovaného řádu, v následných nálezech opakovaně obě roviny vícekrát zaměnil, což vedlo k vzájemně nekonzistentním závěrům. Soud tak na jedné straně zpochybňuje „plnou“ suverenitu státu a odkazuje na koncept „sdílené suverenity“, na druhé straně z pojmu suverenity vyvozuje materiální omezení přenosů pravomocí na nadnárodní úroveň. Přitom však obsah těchto omezení logicky vyplývá spíše z konceptu (konstituovaného) materiálního ohniska ústavy než z principu suverenity. V článku docházím k závěru, že Ústavní soud by měl pojmu suverenity jako argumentu užívat střídměji, a to i s ohledem na fakt, že mu přísluší být strážcem ústavy, avšak sotva může být strážcem suverenity ve smyslu symbolické, extrakonstitucionální moci.
PL
Schopnosť zaistenia bezpečnosti a obrany štátu patrí k základným predpokladom zachovania suverenity a územnej celistvosti štátu. Štát na zabezpečenie tejto funkcie definuje v svojich strategických bezpečnostných dokumentoch bezpečnostné prostredie v ktorom sa nachádza, bezpečnostné záujmy, bezpečnostnú a obrannú politiku. Tak je to aj v prípade Slovenskej republiky. V rámci bezpečnostného systému, ktorý štát vytvára na realizáciu bezpečnostnej a obrannej politiky, ako aj zaistenie bezpečnosti na minimálne požadovanú úroveň, zohrávajú Ozbrojené sily SR (OS SR) nezastupiteľnú úlohu. OS SR významné prispievajú pri plnení úloh ochrany mieru, bezpečnosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc, ako aj pri plnení medzinárodných záväzkov, ktorými je SR viazaná. V rámci potreby zachovania autoreprodukčnej schopnosti OS SR pri adaptácii na vývoj komplexného bezpečnostného prostredia, MO SR spracovalo hodnotiaci dokument dosiahnutých spôsobilostí OS SR s návrhom rozvoja týchto spôsobilosti - Bielu knihu o obrane (BKO). BKO hodnotí doterajší rozvoj OS SR, ako aj definuje požiadavky na ich ďalší rozvoj. Vláda SR dňa 26. júna 2013 uznesením číslo 326/2013 schválila BKO. Tým sa vytvoril predpoklad na naplnenie priorít rozvoja OS SR ako kľúčového prvku bezpečnostného systému pri zaisťovaní bezpečnosti a obrany štátu. V súčasnosti sa zvažuje aktualizácia BKO, ktorá upraví východiskové potreby OS SR aj v súvislosti so zmeneným bezpečnostným prostredím po roku 2013.
first rewind previous Page / 1 next fast forward last
JavaScript is turned off in your web browser. Turn it on to take full advantage of this site, then refresh the page.