Full-text resources of CEJSH and other databases are now available in the new Library of Science.
Visit https://bibliotekanauki.pl

PL EN


2000 | 12 | 63–76

Article title

Politika o folklóre – folklór v politike (na príklade Slovenska)

Content

Title variants

EN
POLITICS ABOUT FOLKLORE, FOLKLORE IN POLITICS. THE CASE OF SLOVAKIA

Languages of publication

SK

Abstracts

PL
Zmiany polityczne i ideologiczne zachodzące w krajach europejskich, które po upadku komunizmu przechodzą drogę od totalitaryzmu ku demokracji, odbijają się w językach narodowych. Autorka pokazuje, jak na Słowacji po roku 1989 funkcjonowało w publicznych mediach słowo folklor. Stało się ono narzędziem dyskusji, propagandy i walki politycznej, razem z innymi stereotypowymi i sloganowymi hasłami typu lud, ludowość, naród, tożsamość etniczna i narodowa, słowackość. Od lat 50. folklor był na Słowacji wiązany z ideologią komunistyczną, w okresie rządów Mecziara z polityką ekstremalnie nacjonalistyczną i antyeuropejską. Spowodowało to utożsamienie w oczach wielu folkloru z estradowym folkloryzmem, anachronicznymi formami kultury, komercjalizacją tradycji i koniec końców pociągnęło za sobą dewaluację pojęcia, przydanie mu negatywnych konotacji. W języku polityków i dziennikarzy pejoratywnie pojmowany termin folklor pojawił się zwłaszcza w sytuacji walki przedwyborczej w roku 1998, w połączeniach takich jak folklor polityczny i sytuacja folklorystyczna dla nazwania zjawisk mało ważnych, marginalnych, anachronicznych, prowincjonalnych, nawet antydemokratycznych. Tak używała wyrazu część opozycji inteligenckiej, nawiązując do starego europejskiego stereotypu nieokrzesanego wieśniaka. Po wyborach w 1998 roku terminu folklor w języku polityki używa się rzadziej, ujawnia się też „druga twarz” folkloru na gruncie kultury popularnej, zabawowej, zwłaszcza komercyjnej muzyki w stylu pop, jazzu i rocka. Aktualizowane są – dla celów politycznych – tradycyjne pieśni ludowe i pieśni nawiązujące do epoki socjalizmu i spółdzielni produkcyjnych.
EN
Political and ideological changes in European post-communist countries, which experience transition from totalitarianism to democracy, are also reflected in the respective national languages. The article analyzes the functioning of the Slovak word for folklore, which, along with other stereotypical and cliché expressions like the people, nation, ethnic and national character, Slovak identity, have become a tool of propaganda and political struggle. Since the 1950’s, folklore in Slovakia was associated with the communist ideology, and under Mecziar with extremely nationalistic and anti-European politics. Therefore, it grew to be associated with stage-like folklorism, anachronistic forms of culture, commercialization of tradition and has eventually led to a devaluation of the concept, which has acquired negative connotations. Folklore as a pejorative term appeared in the language of politicians and journalists especially during the campaign of 1998. Terms like political folklore or folkloristic situation were used to refer to phenomena of little importance, marginal, anachronistic, provincial or even antidemocratic. Such was the practice among some of the opposition, whose members, recruiting from the intelligentsia, made use of an old European stereotype of an uncouth peasant. After 1998, the term has been used in political discourse less frequently. Folklore is also present in pop culture, especially in pop, jazz and rock music. Traditional folk songs, as well as those referring to the socialist era and state collective farms, are being remade for political reasons.

Year

Volume

12

Pages

63–76

Physical description

Contributors

References

  • Bausinger, Hermann: „Folklorismus” jako mezinárodní jev. Národopisné aktuality 7, 1970, s. 217-222.
  • Benovska-Sabkova, Milena: Archaic Cultural Models and Totalitarianism. In: Ethnologia Balkanica. Academic Publishing House Sofia 1995, s. 162-178.
  • Chorváthová, L’ubica: Niekol’ko poznámok ku dynamike zmien sociálnej a nacionálnej identity na Slovensku v 19. a 20. storočí. Národopisné informácie č. 1, 1993, s. 93-98.
  • Connerton, Paul: How societies remember. Cambridge 1992. 3. vydanie.
  • Dégh, Linda: Institutional Application of Folklore in Modern Hungary. In: Kultur antropologisch. Eine Festschrift für Ina Maria Greverus. Notizen Nr. 30. Frankfurt a. M. 1989, s. 229-241.
  • Folklore in the Identification Processes of Society. Etnologické štúdie 1, Kiliánová, G. Krekovičová, E. (eds.). ÚE SAV Bratislava 1994.
  • Garaj, Bernard: Folklór v komerčne najúspešnejších nahrávkach hudobno-zábavných skupín. Ethno-Musicologicum 1/1 ASCO Bratislava 1993, s. 135-142.
  • Hroch, Miroslav: Evropská národní hnuti v 19. století Svoboda. Praha 1986.
  • Ivanova, Radost: „Sbogom, dinozavri, dobre došli, krokodili!” Etnologia na promjanata. Akad. izdatelstvo Prof. Marin Drinov, Sofia 1997.
  • Ivanova, Radost: Masinedii i folklor. In: Slavjanska filologija. Zv. 22. Dokladi za XII meždunaroden kongres na slavistite Krakov 1998, Anubis Sofija, 1998. s. 265- 273.
  • Johler, Reinhard: Warum haben Österreicher keinen Bedarf an Nationalhelden? Heisige Anmerkungen zu „Les héros nationaux: construction et déconstruction”. Österreichische Zeitschrift für Volkskunde LI/100, 1997, H. 2, s. 185-222.
  • Journal of Folklore Research. Vol. 35, N. 3, 1998.
  • Krekovičvá, Eva: Folklór ako etnoidentifikačný faktor slovenského národa v stredoeurópskom kontexte. In: Tradičná l’udová kultúra a výchova v Európe. Traditional folk culture and education in Europe. Nitra 1994, s. 158-165.
  • Krekovičová, Eva: Zwischen Toleranz und Barrieren. Das Bild der Zigeuner und Juden in der slowakischen Folklore. Peter Lang Verlag, Frankfurt am Main, 1998.
  • Krivý, Vladimír: 49 Stádte: Wandel und Kontinuitát. In: Mannová, Elena (Hrsg.): Bürgertum und bürgerliche Gesellschaft in der Slowakei 1900-1989. AEP Bratislava 1997, s. 37-59.
  • Le Goff, Jacques: Stredoveké mentality a dejiny imaginárne. Text 2, 1994, s. 59-67.
  • Mannová, Elena (Hrsg.): Bürgertum umd bürgerliche Gesellschaft... c. p. 1997.
  • Mináč, V.: Dúchanie do pahrieb. Tatran Bratislava 1972.
  • Moritz, Marina: Zur Rezeption volkskultireller Traditionen in der DDR. Der Versuch einer vorläufigen Bilanz. Jahrbuch für Volksliedforschung 3 6, 1991, s. 13-17.
  • Príspevky o sociálnej pamäti in: Etnologické rozpravy č. 1/1996 (autori: Hlȏšková, Hana, Kiliánóvá, Gabriela, Vanovičová, Zora, Krekovičová, Eva).

Document Type

Publication order reference

Identifiers

YADDA identifier

bwmeta1.element.desklight-3064c536-87a0-4aae-9924-312f1252955f
JavaScript is turned off in your web browser. Turn it on to take full advantage of this site, then refresh the page.