Lev Šestov – pútnik a samotár (zrodenie filozofie tragédie z ducha hudby)

• Authors: Nezník Peter

Title variants

RU

Лев Шестов – странник и одиночка (рождение философии трагедии из духа музики)

EN

Lev Shestov – a Pilgrim and a Solitary Man (the Birth of Philosophy of Tragedy from the Spirit of Music)

• Languages of publication: SK

Abstracts

RU

Кем на самом деле был Шестов? Философ, который отрицал академический образец философии. Он страстно искал истину, истину в которую он сам смог бы поверить. Истина, по Шестову, никогда не может быть чем то сухим, пустой теоретической игрой в ораторскую разрядку. Oтрицал безличную форму научного разума, но также и стремления философского мышления, стремящего стать только наукой – по словам Э. Гуссерля – «строгой наукой».

EN

Who was in fact Lev Shestov? Philosopher, who rejected the academic form of philosophy. He urgently resisted to the idea that his thoughts and work could become the object of academic arguing. He was passionately looking for the truth which is alive and real. The truth according to Shestov is not in any case only a kind of dry theorizing and word games, or rhetorical exercise. He refused any kind of nonpersonal form of scientific mind but at the same time also the philosophic thinking which wanted to become only the science – according to E. Husserl – the strict science.

Keywords

SK

človek; pravda; veda; myslenie; filozofia tragédie

RU

человек; истина; наука; мышление; философия трагедии

EN

man; truth; science; thinking; philosophy of tragedy

• Publisher: Stowarzyszenie Filozofów Krajów Słowiańskich
• Journal: ΣΟΦΙΑ. Pismo Filozofów Krajów Słowiańskich
• Year: 2017
• Volume: 17
• Pages: 191-211

Contributors

author

Nezník Peter

• Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

References

• Achutin Anatolij Viktorovič. 1993. „Odinokij mysliteľ“. W Šestov Lev. Sočinenija v 2-x tomach. tom 1, 3–14. Moskva: Izdateľstvo Nauka.
• Berďajev Nikolaj Alexandrovič. 1905. „Tragédia a obydennosť“. Voprosy žizni 3.
• Boneckaja Natalia Konstantinovna. 2013. „Russkij Nicše“. Voprosy filosofii 66: 133–142.
• Dostojevská Anna Grigorievna. 1981. Spomienky. prel. A. Hulmanová. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.
• Dostojevskij Fjodor Michailovič. 1989. Zápisky z podzemia. prel. M. Lesná. Bratislava: Vydavateľstvo Smena; Lidové naladatelství; Naše vojsko.
• Heidegger Martin. 2014. Co znamená myslet?, Prel. P. Fischer, I. Chvatík. Praha: Oikúmené.
• Kouba Pavel. 1991. „Heidegger a problém nihilizmu“. W Filozofia. 46/1: 65–70.
• Losev Alexej Fedorovič. 2000. Vladimir Solovjev i jego vremja. Moskva: Molodaja gvardija.
• Losskij Nikolaj Onufrejevič. 1944. Podmienky dokonalého dobra. (Základy etiky). prel. Dr. J. Dieška. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská.
• Nietzsche Friedrich. 2002. Tak vravel Zarathustra. Kniha pre všetkých a pre nikoho. prel. R. Škoda. Bratislava: Iris.
• Nietzsche Friedrich. 2003. Mimo dobro a zlo. Předehra k filosofii budoucnosti. prel. V. Koubová. Praha: Aurora.
• Nietzsche Friedrich. 2004. Ranní červánky. Myšlenky o morálních předsudcích. prel. V. Koubová. Praha: Aurora.
• Sineokaja Julia Vadimovna 2016. „V kruge ne-mščenija: Lev Šestov i Fridrich Nicše“. W Ščedrina Tatiana Grigorievna (ed.). Lev Šestov. Filosofija Rossii pervoj poloviny XX veka, 131–146. Moskva: Političeskaja enciklopedija.
• Svasjan Karen Araevič. 1990. „Fridrich Nicše – mučenik poznanija“. W Nicše Fridrich. Sočinenija v dvuch tomach, tom 1. prel. J. Berman, G.A. Račinskij, K.A. Svasjan, S.L. Frank, 5–46. Moskva: Izdateľstvo Mysľ.
• Šestov Lev. 2001. „Dobro v učeniji gr. Tolstogo i F. Nicše. (Filosofija i propoveď)“. W Nicše.: Pro et Contra. Antologija. (Zost. J. Sineokaja), 339–444. Sankt-Peterburg: Izdateľstvo Russkogo christjanskogo gumanitarnogo instituta.
• Šestov Lev. 2009. Moc kľúčov. Výber z esejí a aforizmov. prel. J. Komorovský. Bratislava: Kalligram.
• Šimečka Martin. 1967. Kríza utopizmu. Bratislava: Obzor.

Identifiers

DOI

10.15584/sofia.2017.17.12