Search results

1

Kognitívny deficit u pacientov so schizofréniou

100%

Hajdúk M., Pečeňák J.

Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

|

2018

|

vol. 62

|

issue 3

231-243

EN

The aim of the review article is to provide recent empirical evidence about cognitive deficit in patients with schizophrenia. Authors characterized cognitive deficit, analysed neurobiological basis and assessment of deficit severity, relationships to course of illness and symptoms of disorder. Approach of clinical neuropsychology is compared to current approach based on the cognitive neuroscience. Last part of the article is devoted to the topic of rehabilitation and treatment of cognitive deficit through the psychopharmacological intervention and cognitive remediation.

SK

Autori sa v prehľadovej práci zameriavajú na priblíženie aktuálnych poznatkov v oblasti kognitívneho deficitu, ktorý je prítomný u pacientov so schizofréniou. Uvádzajú charakteristiku kognitívneho deficitu, jeho neurobiologický základ a taktiež zhodnotenie jeho závažnosti, vzťah k priebehu a symptómom poruchy. Opisujú prístup klinickej neuropsychológie a novších postupov v rámci kognitívnych neurovied k jeho skúmaniu. V závere sa venujú aktuálnym možnostiam ako ovplyvniť kognitívny deficit, či už prostredníctvom psychofarmakologických postupov, alebo prostredníctvom kognitívnej remediácie.

2

Dekonštrukcia anhedónie ako psychopatologického symptomu

63%

Patarák M., Pečeňák J.

Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

|

2020

|

vol. 64

|

issue 3

321-330

EN

a traditionally used psychopathological symptom in the context of new findings published in the literature is described. Anhedonia is defined as a symptom in psychopathology that is primarily a part of depressive syndrome and is defined as an inability to feel pleasure. Théodul Ribot introduced the term into the scientific literature at the end of the 19th century. The term anhedonia appears only rarely among the criteria in the official classification of psychiatric disorders but it is nevertheless often mentioned in clinical and pre-clinical research publications. Research works evaluating anhedonia are coming mainly from the field of affective disorders, schizophrenia, personality disorders and addictions. Preclinical research and application of newer methods in human and animal research have led to the identification of various components of positive hedonic experience (reward) at the level of neuronal circuits and neurotransmitter systems. New concepts such as liking and wanting, consummatory and anticipatory anhedonia have been introduced, extending and refining the traditional understanding of this symptom but not yet adopted in clinical practice. Based on the synthesis of current knowledge, the authors propose a framework for applying new findings and definitions to psychopathological consideration of anhedonia as presented in different mental disorders.

SK

V práci je opísaný vývoj pojmu anhedónia ako tradične užívaného psychopatologického symptómu v kontexte s novými poznatkami publikovanými v odbornej literatúre. Anhedónia je v rámci psychopatológie vymedzená ako symptóm, ktorý je predovšetkým súčasťou depresívneho syndrómu a opisuje sa ako neschopnosť pociťovať radosť. Do odbornej literatúry zaviedol tento termín Théodul Ribot na konci 19. storočia. Samotný pojem anhedónia sa v texte oficiálnych klasifikácií psychických porúch vyskytuje už len ojedinele, no napriek tomu je často uvádzaný v publikáciách z klinického aj predklinického výskumu. Sú to predovšetkým práce z oblasti afektívnych porúch, schizofrénie, porúch osobnosti a závislostí. Vyvinulo sa viacero hodnotiacich prostriedkov, ktoré umožňujú kvantifikáciu hedonického prežívania. Aplikácia novších metód viedla k identifikácii rôznych zložiek pozitívneho prežívania (odmeny) charakterizovaných rozdielnou aktivitou v špecifických neuronálnych okruhoch a neurotransmiterových systémoch. Postupne sa obsah pojmu anhedónia od originálneho opisu odchyľoval a rozvíjal. Zaviedli sa nové termíny ako liking a wanting, konzumačná a anticipačná anhedónia, ktoré podstatným spôsobom rozširujú a upresňujú tradičné chápanie tohto symptómu, no ešte nie sú osvojené v klinickej praxi. Na základe syntézy súčasných poznatkov navrhujú autori rámec, ako aplikovať nové zistenia a definície psychopatologickej analýzy anhedónie pri rôznych psychických poruchách.

3

Sociálna kognícia u pacientov so schizofréniou

39%

Hajdúk M., Heretik A., Zimányiová M., Krajčovičová D., Kořínková V., Pečeňák J.

Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

|

2018

|

vol. 62

|

issue 2

143-152

EN

The authors are dealing with the topic of social cognition and its deficits in patients with schizophrenia. In the introduction they define social cognition and describe its domains that constitute two broad factors, socio-cognitive abilities and socio-cognitive biases. For each domain of social cognition they quantify the severity of deficit, its relationship to clinical characteristics of the disorder, symptomatology and neurocognition. In the conclusion the authors describe the relationships between social cognition, neurocognition and functional outcome. According to the current empirical evidence, social cognition acts as a mediator of relationship between neurocognition and functional outcome. Ability to process properly social stimuli is associated with better every day functioning of patients and thus should represent a potential target for further interventions.

SK

Autori sa vo svojej štúdii venujú problematike sociálnej kognície a jej deficitu u pacientov so schizofréniou. V úvodnej časti sa venujú definovaniu sociálnej kognície a popísaniu jej domén, ktoré vytvárajú dva širšie faktory: sociálno-kognitívne schopnosti a sociálno-kognitívne skreslenia. Pri každej oblasti sociálnej kognície autori kvantifikujú závažnosť deficitu, jeho vzťah ku klinickým charakteristikám poruchy, symptomatike a neurokognícii. V závere práce autori prezentujú vzájomné vzťahy medzi sociálnou kogníciou, neurokogníciou a funkčnosťou. Podľa aktuálnych empirických poznatkov vystupuje sociálna kognícia ako mediátor vzťahu medzi neurokogníciou a funkčnosťou. Schopnosti správne spracovať sociálne podnety súvisia s lepším každodenným fungovaním pacientov a mali by tak predstavovať cieľ potenciálnych intervencií.

Refine search results

3 Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)

3 Pečeňák J.

2 Hajdúk M.

1 Heretik A.

1 Kořínková V.

1 Krajčovičová D.

1 Patarák M.

1 Zimányiová M.

1 2020

2 2018

Kognitívny deficit u pacientov so schizofréniou

Dekonštrukcia anhedónie ako psychopatologického symptomu

Sociálna kognícia u pacientov so schizofréniou