Full-text resources of CEJSH and other databases are now available in the new Library of Science.
Visit https://bibliotekanauki.pl

Results found: 3

first rewind previous Page / 1 next fast forward last

Search results

help Sort By:

help Limit search:
first rewind previous Page / 1 next fast forward last
1
Content available remote

Objective poverty and willingness to delay gratification : do different poverty thresholds and cognitive load matter?

100%
Adamkovič M.
Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)
|
2019
|
vol. 63
|
issue Supplement_1
2-14
EN
Objectives. Poverty has been premised as one of the main causes of various forms of non-productive behaviour such as the unwillingness to delay gratification. The paper aims to examine the relationship between income, as an objective economic indicator, and poor delay of gratification. It puts a particular focus on different poverty thresholds and also after taking cognitive load into account. Sample and settings. A total of 697 participants (out of which 233 also completed the retest) were recruited in two data collections. The participants provided information about their household income, frequency in experiencing negative affect and stress (together forming cognitive load) as well as their tendency to delay gratification. Statistical analysis. The effect sizes for each subsample and poverty threshold were synthesized in a multilevel meta-analysis. Additional Bayesian estimations served as a sensitivity analysis. In order to test whether the average effect sizes differed from Hedges, g = 0.2 (our smallest effect size of interest), equivalence testing was used. Results. The results indicated very small effects of poverty thresholds on the willingness to delay gratification. Hedges, g varied from -0.01 to 0.20 for all the performed analyses. Study limitations. The potential limitations/explanations of the results have been identified. In particular, the core sociodemographic aspects of the sample, the possible social desirability in responding, the general over-reliance on objective poverty thresholds when explaining psychological concepts as well as the rather low verisimilitude of existing theories.
SK
Cieľ. Chudoba je jednou z hlavných príčin neproduktívneho správania, akým je napríklad neochota odďaľovať odmenu. Článok sa zameriava na preskúmanie vzťahu medzi príjmom (ako objektívnym indikátorom chudoby) a neochotou odďaľovať odmenu. Špeciálne sa zameriava na efekt rôzne stanovených hraníc chudoby, berúc do úvahy taktiež kognitívnu záťaž osôb. Výskumný súbor. Výskum bol realizovaný v 2 vlnách a zúčastnilo sa ho spolu 697 participantov (233 z nich absolvovalo retest). Participanti odpovedali na otázky týkajúce sa príjmu domácnosti, frekvencie zažívania negatívneho afektu a stresu (dokopy tvoriacich kognitívnu záťaž) a tiež na ich ochotu odďaľovať odmenu. Štatistická analýza. Vyextrahované veľkosti efektov pre všetky podskupiny a rôzne stanovené hranice chudoby boli syntetizované v rámci viacúrovňovej meta-analýzy. Analýza sensitivity bola realizovaná za použitia Bayesiánskych odhadov. Na posúdenie toho, či sa pozorovaná priemerná veľkosť efektu líšila od Hedgesovho g = 0.2 (najmenšia relevantná veľkosť efektu; SESOI) bolo použité testovanie ekvivalencie. Výsledky. Rôzne stanovené hranice chudoby mali len malý efekt na (ne)ochotu odďaľovať odmenu – Hedgesovo g variovalo v rozmedzí -0.01 až 0.20 pre všetky realizované analýzy. Obmedzenia štúdie. Medzi limity štúdie je možné zaradiť jadrové sociodemografické charakteristiky výskumného súboru, potenciál výskytu sociálne žiaducich odpovedí, prehnanú dôveru v rôzne objektívne hranice chudoby pri snahe o vysvetlenie psychologických fenoménov, či relatívne nízku vierohodnosť existujúcich teórií.
2
Content available remote

Replikačné štúdie v psychológii : pojednanie o dvoch dôležitých otázkách

63%
Kačmár P., Adamkovič M.
Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)
|
2020
|
vol. 64
|
issue 1
66-83
EN
chological research, various suggestions have been proposed concerning how to improve the current situation. Among them, a prominent place belongs to replication studies. However the authors aiming to critically evaluate conducted replications or to conduct a replication study themselves needs to explicitly reflect two crucial issues. The first regards conditions that need to be met in order to consider the second study as a replication of the first. This concerns the definition of replication and broader categorization of replication types from a methodological point of view, reflecting various conceptual and terminological issues. The second regards conditions that need to be met in order to say that the results of the replication study replicated/did not replicate the original study. This involves the way in which the study is statistically analysed with respect to its main goal. Therefore, the aim of the present article is to discuss and to summarize the present state of the literature regarding these two issues and to synthesize it into two functional classifications: A, various types of replications from a methodological point of view; B, various possibilities of data analysis from a statistical point of view. It is argued that instead of non-critically preferring one specific approach, the researcher should reflect the pros and cons of various approaches and the broader context of the goal of the replication study.
SK
V rámci prebiehajúcej renesancie psychologického výskumu boli navrhnuté viaceré postupy, majúce potenciál zlepšiť súčasnú situáciu. Medzi nimi zastávajú prominentné postavenie tzv. replikačné štúdie. Autori, ktorý by chceli k realizovaným replikačným štúdiám zaujať kritické stanovisko, alebo replikačnú štúdiu realizovať, potrebujú reflektovať dve dôležité otázky. Prvá sa týka toho, aké podmienky musia byť splnené na to, aby mohla byť štúdia číslo 2 považovaná za replikáciu štúdie číslo 1. To sa úzko dotýka definície toho, čo možno pod replikačnou štúdiou rozumieť, a toho, ako možno replikačné štúdie kategorizovať z metodologického hľadiska, reflektujúc rôzne koncepčné a terminologické otázky. Druhá sa týka toho, aké podmienky je potrebné splniť na to, aby bolo možné tvrdiť, že výsledky replikačnej štúdie predstavujú „úspešnú/ neúspešnú“ replikáciu. To sa úzko dotýka toho, aký štatistický postup analýzy dát je využitý, a toho, aký je hlavný cieľ danej replikačnej snahy. Cieľom tohto príspevku je preto sumarizovať súčasný stav poznania pojednávajúci o týchto dvoch kľúčových aspektoch a následne ho syntetizovať do dvoch funkčných klasifikácií: A) rôznych druhov replikácií z metodologického hľadiska; B) rôznych druhov prístupov k analýze dát zo štatistického hľadiska. Autori argumentujú, že namiesto výlučnej preferencie toho-ktorého prístupu je potrebné reflektovať silné a slabé stránky viacerých prístupov a explicitne zvažovať širší kontext cieľa danej replikácie.
3
Content available remote

Duševné zdravie ako komplexný dynamický systém: sieťový prístup k psychopatológii

51%
Ropovik I., Adamkovič M., Baník G.
Československá psychologie (Czechoslovak Psychology)
|
2021
|
vol. 65
|
issue 1
31-45
EN
Currently, mental disorders are usually concep-tualized as a hidden causal factor, manifested by its symptoms. This notion rests upon the reflective latent model, which is implicitly at work every time complex symptomatology gets summarized by a single number or a categorical state. The present paper reflects on the quantita-tive, testable implications of this psychometric model and shows how its restraints are untena-ble for most mental disorders. The observed data are instead consistent with mental disorders be-ing complex dynamic systems. Instead of being treated as interchangeable measures of the same latent factor, symptoms likely act as independ-ent causal entities, directly affecting each other. In recent years, this shift in ontological stance toward psychopathology has laid a basis for adapting the network theory. Under this theory, a mental disorder is a relatively stable emergent state, which arises due to a pronounced and re-current interaction of causally linked symptoms. It is discussed how models embedded within the network theory can help provide insight into the etiopathogenesis of mental disorders and ad-dress clinical intervention. In conclusion, limits and future challenges to the network theory are discussed.
first rewind previous Page / 1 next fast forward last
JavaScript is turned off in your web browser. Turn it on to take full advantage of this site, then refresh the page.