Results found: 2

Search results

Sort By:

Limit search:

Prosocial moral reasoning and behaviours: the role of ethics education

100%

Brestovanský M.

Forum Pedagogiczne

2016

issue 2/1

293-308

W niniejszym tekście przeanalizowano związek zachodzący między oceną lekcji etyki przez uczniów a typem rozumowania moralnego, który oni prezentują. W celu zbadania tej zależności posłużono się trzema kwestionariuszami: kwestionariuszem prospołecznego rozumowania moralnego, kwestionariuszm zachowań prospołecznych w szkole i opracowanym przez autora niniejszej publikacji kwestionariuszem oceny lekcji etyki. Próba badawcza obejmowała uczniów klas szóstych z dwudziestu sześciu szkół podstawowych z zachodniej części Słowacji w liczbie 579 uczestników (49,7 % dziewcząt, średnia wieku wyniosła 11,27, SD =0.71). Badanie dostarczyło dowodów na prawdziwość tezy, że pozytywne nastawienie do lekcji etyki wiąże się z wyższym poziomem rozumowania moralnego i powszechniejszym przejawianiem zachowań prospołecznych.

The relationship between students´ evaluation of the school subject Ethics Education and students´ type of prosocial moral reasoning and behaviours is described in the study. Prosocial moral reasoning, prosocial behaviour in the school questionnaire, and our own Ethics Education evaluation measure was used in the study. Research sample included students of 6th grades of 26 primary schools from the western part of Slovakia: 579 participants (49,7% female, Mage = 11,27; SD = .71). There is evidence which supports the idea that the positive attitude to Ethics Education is linked to developmentally higher types of reasoning and higher prevalence of prosocial behaviours.

Charakteristiky hodnotenia a sebahodnotenia prosociálneho správania u žiakov piatych a šiestych ročníkov vybraných základných škôl

51%

Brestovanský M., Sádovská A., Kusý P., Podmanický I.

Studia paedagogica

2015

issue 1

67-83

Prosocial development and character education are those of highest important challenges for contemporary school. The aim of present study is to examine how pupils perceive their own prosociality, how they evaluate the classmates, what are the assessements made by teachers, and whether there is a coherency between them which could be enounced in general. The study is part of a wider experimental research plan focused on the effects of ethics education in pre-research phase. Authors used the revised version of Roche‘s Prosocial Behaviour Scale (1998) for school population of 254 fifth and sixth grade‘s pupils (132 boys) in the age from 10 to 12. Results show significant differences in self-perception and other-percetion mainly based upon sex, not linear only. Teachers perceive the girls as more prosocial than the girls perceive themselves, and by contrast teachers evaluate the boys more negatively than the boys see themselves. In general, boys consider themselves more prosocial than they are seen by others; by girls this inadequacy disappears. If compare the age, 5th and 6th grade respectively, the strongest differences were investigated in group of teachers who perceive the younger pupils significantly more prosocial. Family situation plays role when a child lives only with father. In this case a child self-perception of prosociality is strongly worse than it is percepted by others.

Rozvoj prosociálnosti a výchova charakteru sú jednými z najvýznamnejších výziev súčasnej školy. Cieľom štúdie, ktorá je súčasťou predprieskumnej fázy širšieho experimentálneho skúmania efektov etickej výchovy, je zistiť, ako žiaci v kontexte tohto školského predmetu vnímajú vlastnú úroveň prosociálnosti, ako hodnotia svojich spolužiakov, ako ich hodnotia učitelia a či sú medzi týmito hodnoteniami zovšeobecniteľné súvislosti. Autori použili revidovanú verziu Rocheho dotazníka prosociálneho správania na vzorke 254 žiakov (132 chlapcov) vo veku 10–12 rokov (piaty a šiesty ročník ZŠ). Výsledky ukazujú signifikantné rozdiely v sebahodnotení aj hodnotení druhých, predovšetkým na základe pohlavia. Avšak nielen lineárne. Učitelia hodnotia dievčatá ako prosociálnejšie, než sa hodnotia ony samy, a naopak chlapcov hodnotia negatívnejšie, než sa chlapci vidia sami. Chlapci sami sa hodnotia prosociálnejšie, než ich vidia ostatní, u dievčat sa tento nepomer stráca. Vek, v porovnaní 5-tych a 6-tych ročníkov, zohráva zreteľnú rolu najmä u učiteľov, ktorí signifikantne pozitívnejšie vnímajú mladších žiakov. Úplnosť rodiny (dieťa žije v domácnosti s matkou aj otcom) ako premenná neukazuje evidentné rozdiely vo vnímaní žiakov v porovnaní so situáciou, keď dieťa býva len s matkou. Avšak v prípade, keď dieťa žije len s otcom, jeho sebavnímanie prosociálnosti je značne negatívnejšie, než je ono vnímané ostatnými.

Refine search results

1 Forum Pedagogiczne

1 Studia paedagogica

2 Brestovanský M.

1 Kusý P.

1 Podmanický I.

1 Sádovská A.

1 2016

1 2015

Search results

Prosocial moral reasoning and behaviours: the role of ethics education

Charakteristiky hodnotenia a sebahodnotenia prosociálneho správania u žiakov piatych a šiestych ročníkov vybraných základných škôl